Tejto dobrodružnej cesty sme sazúčastnili štyria zamestnanci železníc, František Halčák (ja), Emil Glúch, Mgr.Boris Ottmar a Ing. Vladimír Ottmar. Keďže všetci sme železničiari, našímhlavným dopravným prostriedkom bol vlak. Cieľom našej cesty boli starobylémestá na „hodvábnej ceste“ s viac ako 2 000 ročnou históriou ako súBuchara, Samarkand, Taškent, Oš. Tieto „perly“strednej Ázie vynikajú veľkým množstvom historických pamiatok, z ktorýchmnohé sú zapísané na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstvaUNESCO. Ale poďme po poriadku. Samotnej ceste predchádzala asi polročnápríprava. Bolo potrebné získať informácie o týchto krajinách, zostaviťplán cesty, zistiť trasy vlakov, cestovné poriadky, povybavovať víza, cestovné lístky, atď. Nakoniec to daťschváliť doma manželkám a požiadať o „opušťák“. Hlavným „konštruktérom“ celejakcie bol Boris, za čo mu patrí veľká vďaka!
Trasanašej cesty viedla cez Ukrajinu, Rusko, Kazachstan, Uzbekistan a Kirgizsko.Najvzdialenejším cieľom bolo Kirgizsko s pohorím Ťan-šan na čínskychhraniciach. Kirgizsko má z bývalých sovietskych republík najkratšiuželezničnú sieť, cca 300 km. Preto sme si na otázku kam vlastne cestujeme, samižartovne odpovedali:„No predsa na konferenciu o rozvoji kirgizskýchželezníc“.
Dôležitýmbodom našej prípravy bolo vybavenie potrebných víz. Cestovať do Ruska ako aj doUzbekistanu, Kazachstanu je možné buď s cestovnou kanceláriou (čo nie jevôbec lacný špás), alebo na oficiálne pozvanie. Lenže kde ho zohnať? My sme sizvolili cez tieto krajiny tranzit, a cieľ našej cesty – Kirgizsko, sktorým má Slovensko bezvízový styk. Tranzitné víza mali presne vymedzené dni,čo nám dosť obmedzilo náš časový priestor hlavne v Uzbekistane, ktorý bysi zaslúžil určite oveľa viac času pre množstvo historických pamiatok. Ukrajinav roku 2005 vízovú povinnosť zrušila. Kazachstan má veľvyslanectvov Prahe. Tranzitné dvojvstupové vízum (cesta tam a späť) stojí 50USDa bol ich vybaviť Vlado. Uzbekistan má veľvyslanectvo vo Viedni. Tranzitnévízum (cesta tam) vybavujú na počkanie a stojí 30 EUR. Túto vec mal nastarosti Emil. Ruské veľvyslanectvo je v Bratislave a dvojvstupovétranzitné vízum stálo 1600,-Sk. Z Rusov sme mali najväčšie obavy. Muselisme doložiť cestovné poriadky vlakov, ktorými budeme cestovať, na základe čohonám vymedzili presný čas tranzitu, ďalej kópiu cestovného poisteniaa počkať do budúceho týždňa na vybavenie. Ja som bol potom vyzdvihnúťtieto víza a našťastie to dobre dopadlo, víza sme dostali. Ďalej smemuseli vybaviť voľné lístky, FIP – Maďarsko (20,-Sk) a OSŽD, presná trasatam: „z Čierna nad Tisou, Čop cez Moskva, Saratov, Samarkand do Oš, Biškek,Ribače“, späť: „z Oš, Biškek, Ribače cez Taškent, Ileck, Moskva do Čop, Čiernanad Tisou, (50,-Sk).
TRASA CESTY
Bratislava– Čierna nad Tisou – SK/UKR – Čop – Ľvov – Kijev – Konotop –
UKR/RUS – Brjansk – Moskva – Mičurinsk – Saratov – Engels – Aksarajskaja - RUS/KAZ– Ganjuškino – Atyrau – Makat – EUR/ÁZIA – Bejneu – KAZ/UZB –Karakalpakija – Nukus – Tortkul – Miškin – Učkuduk – Navoi – Buchara –Samarkand – Taškent – Angren – Namangan – Andižan – Dostuk – UZB/KIR – Oš– Džalal Abad – Toktogul – Kara-balty – Biškek – Rybače – Čolpon Ata – Karakol– Čou Ašuu – Karakol – Tokmok – Biškek – Kaindy – KIR/KAZ – Merke –Džambul – Šymkent – Turkistan – Kyzylorda – Aralsk – ÁZIA/EUR – Aktöbe –Jajsan – KAZ/RUS – Ileck – Orenburg – Buzuluk – Samara – Čapajevsk –Bezenčuk – Sisran – Rjazaň – Moskva – Brjansk – RUS/UKR – Konotop –Kijev – Ľvov – Čop – UKR/HUN – Záhony – Debrecén – Szolnok – Budapešť –Szob – HUN/SK – Štúrovo – Bratislava
VZDIALENOSTI
Bratislava – Čiernan/Tisou = 540 km (vlak)
Čierna n/Tisou –Čop = 10 km (vlak)
Čop – Moskva = 1766km (vlak)
Moskva – Saratov =856 km (vlak)
Saratov – Navoi =3500 km (vlak)
Navoi – Buchara =93 km (vlak)
Buchara – Samarkand= 270 km (taxi)
Samarkand – Taškent= 353 km (vlak)
Taškent – Oš = 400km (taxi)
Oš – Džalal-Abad =80 km (bus)
Džalal-Abad –Biškek = 600 km (taxi)
Biškek – Karakol =450 km (bus)
Karakol – Čou Ašuu= 70 km (taxi)
Karakol – Tokmok =390 km (bus)
Tokmok – Biškek =60 km (vlak)
Biškek – Moskva =3769 km (vlak)
Čop – Záhony = 6 km(vlak)
Záhony – Budapest =336 km (vlak)
Budapest –Bratislava = 215 km (vlak)
Niekoľko zaujímavýchúdajov o našej ceste:
- celkový počet dní– 18
- celkový početnocí – 17, z toho vo vlaku – 12, v autobuse – 1, v hoteli – 4
- celkový početprejdených kilometrov – 15 600 km, z toho vlakom – 13 270 km, taxíkom–
1410 km, autobusom – 920 km
- najvyšší a najvýchodnejšíbod našej cesty – horské sedlo Čou-Ašuu (3822 m) v pohorí Ťan-
šan
- navštívené mestá– Moskva, Saratov, Buchara, Samarkand, Taškent, Oš, Džalal-Abad,
Biškek, Karakol, Tokmok.
DENNÍK:
TRASA BRATISLAVAHL. ST. – ĆOP – MOSKVA KIJEVSKAJA (2316 km).
1.deň –22.4.2006 sobota
Z Bratislavyhl. st. sme odcestovali rýchlikom R 605 Dargov o 9.34 hod. smer Čierna nadTisou pri peknom slnečnom počasí +19oC. Cesta ubiehala pokojne až poPoprad. Hneď za stanicou (km 197,3), prišlo k nehodovej udalosti -poškodenie zberača a trolejového vedenia (rušeň 362 005-1), čo námporiadne zdramatizovalo situáciu. Stáli sme tam viac ako 2 hod. (14.40-17.22) a vznikaliobavy, že nechytáme v Čiernej nad Tisou vlak do Čopu. Tým by naša cestavlastne skončila hneď na začiatku. V jednej chvíli sme už uvažovali, že siobjednáme taxík, čo by nám dosť zvýšilo náklady na cestu. Emil telefonovalšvagrovi, ktorý býva neďaleko Popradu a má Peugeot 205, či by nás neodviezol.Neviem si dobre predstaviť, akoby sme sa zmestili do malej dvojdverovejdvestopäťky, piati dospelí s batohmi. Nakoniec však všetko dobre dopadlo. DoČiernej nad Tisou sme prišli 3 hod. zmeškaný. Tu čakal vlak Os 8856 do Čopu.Pasová kontrola prebehla hladko, museli sme vypísať vstupné a výstupnéprehlásenie - ďeklaráciju. Vstupné sme odovzdali ihneď a výstupnéaž na ruských hraniciach pri odchode z Ukrajiny. Do Čopu sme prišli asi o21.30 hod. Na stanici je zmenáreň, tak sme si hneď vymenili nejaké hrivny, 1 EUR= 6,13 UAH (ukrajinská hrivna). Je tu bufet spolu s čakárňou, otvorenýnon-stop, tak sme si dali pivo za 2,5 UAH. Stanica je čistá, interiér je pekný.Časový posun +1 hod.
2.deň – 23.4.2006nedeľa
Skóryj póezd N 016 Tissa (Užhorod – Moskva Kijevskaja) prišiel z Užhoroduo 0.28 hod. V Čope je už široký rozchod 1524 mm, jednosmerná sústava3 kV. Odchod z Čopu bol o 2.58 hod. Lôžka sme mali zakúpené užv Bratislave, v 4-miestnom kupé, vagón č. 13, lôžka 21, 22, 23, 24,cena jedného lôžka je 1199,- Sk. Bol to ruský vagón (RZD), čistý, WCv poriadku. Dostali sme posteľné prádlo zabalené v igelitovomvrecúšku, uterák a mydlo. O 8.59 hod. sme sa zobudili v Ľvove, kde mávlak ½ hodinovú prestávku. Historická budova stanice je veľmi pekná. Bol som tuminulý rok v auguste, tak som si oživil spomienky na mesto Ľvov. Odtiaľtonás ťahal rušeň ČS4-089 (ukrajinská laminátka), depo Kijev. Hneď poodchode provodník (sprievodca)podával raňajky v podobe ½ l minerálky a balíčka, v ktorom bol jogurt,maslo, syr, paštéta, instantná polievka, káva, čaj a sucháre. Neskôr smeešte dostali obed – mäso na šťave, cestovina, zeleninový šalát. chlieb. Óčeňchorošó! V každom ruskom vagóne je samovar, fantastický vynález, kdeje stále vriaca voda - kipjatók, takže nie je vôbec žiaden problém sikedykoľvek zaliať čaj, kávu alebo instantnú polievku. Treba mať na pamäti, žepred príchodom do väčších miest provodník záchody vo vagóne zamyká - toalétvo vremja stojánky ne polzovaťsja. Ukrajina je väčšinou jedna veľkárovina, rýchlosť vlaku sa pohybovala okolo 60 km/h. Náš vlak ďalej pokračovalcez Ternopoľ, Chmeľnickij, Vinnicu do hlavného mesta Ukrajiny Kijeva. Je tupekná moderná stanica, steny obkladané mramorom. Po výmene rušňa za ČS4-105 smepokračovali cez rieku Dneper s pekným výhľadom na kláštor Pečorská Lauraa pamätník Matka-Vlasť. O 23.00 hod. príchod do Konotopu, kde prišliukrajinský colníci a zobrali od nás výstupné prehlásenie. V Brjanskuzase prišli ruskí colníci. V Suchiniči výmena rušňa za ČS7-054 (ruskágorila-dvojdielna). Čas. posun +2 hod. oproti Bratislave.
3.deň –24.4.2006 pondelok
Príchoddo Moskvy-Kijevskaja o 10.11 hod. Zakúpili sme si lístky na metro,10 jázd =125 RUB (1EUR = 33.6 RUB) a presunuli sme sa na Paveleckij vokzál.Tu sme si dali batohy do kámery chraňénja (úschovňa) za 45 RUB. Najskôrsme si išli zakúpiť lôžka na spiatočnú cestu z Biškeku do Moskvy. Predajňaje na ulici Malyj Baritonevskij Pereulok, 4. Lôžka stáli 4316,- RUB/4ks, Emilto zaplatil kartou. Je tu aj stolóvaja (jedáleň), tak sme si dali pravýruský boršč. Potom metrom na zastávku Biblioťeka im. Lénina. Pred nami sa užlesknú zlaté kopule chrámov v areáli pevnosti Kremeľ (UNESCO). Vstupné je 100RUB, za úschovu príručného batoha 60 RUB. Vstup do pevnosti je cez Trojickujubašňu. Naše kroky hneď viedli k delu Car-Puška, s kalibrom 89 cm a váhou40,6 tony, ďalej k najväčšiemu zvonu na svete – Car-Kolokol, ktorý váži200 ton. V rekonštrukcii bola práve 81 m vysoká Kolokolňa Ivana Velikogo(zvonica). Navštívili sme Uspenskij sobor – korunovačný kostol cárov, Blagoveščenskijsobor a nakoniec Archangeľskij sobor, kde sú hrobky cárov. Určite veľkýmzážitkom by bola návšteva Veľkého kremeľského paláca (Boľšoj kremľovskijdvorec) a zbrojnici (Oružejnaja palata) – múzea, na ktorévšak nemáme dostatok času. Snáď niekedy nabudúce. Po prehliadke Kremľa sme išlina Červené námestie (UNESCO), mauzóleum V.I. Lenina bolo zatvorené, tak smenavštívili chrám Vasilija Blaženého a potom sme išli k chrámu KristaSpasiteľa. Asi o 17.00 hod. sme sa vrátili na Paveleckij vokzál, vyzdvihlibatohy z úschovy a išli k vlaku. Odchod vlaku N 009 Saratov (firmennyjpóezd Privolžskoj želéznoj dorógy) bolo17.50 hod.
(Pokračovanie...)
